Čo znamená požiarna ochrana?
V prípade požiaru musí byť možné čím skôr evakuovať ľudí z budovy. To zabezpečujú prepracované bezpečnostné koncepcie, ktoré sa v ideálnom prípade zohľadňujú už vo fáze plánovania budovy. Tejto problematike sa venuje požiarna ochrana. Čím skôr sa požiarna ochrana zahrnie do fázy plánovania budovy, tým lepšie sa môže realizovať architektonický návrh, čím sa predíde nákladnej modernizácii alebo dodatočným nákladom. Čo však požiarna ochrana vlastne znamená?
Požiarna ochrana sa zameriava na ochranu alebo záchranu životov. V tejto súvislosti sa rozlišujú dve kategórie: preventívna požiarna ochrana a samotné zdolávanie požiaru. Preventívna požiarna ochrana zahŕňa preventívne opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť vzniku a šíreniu požiarov.
Na druhej strane, samotné zdolávanie požiaru prichádza do úvahy až vtedy, keď napriek preventívnym ochranným opatreniam vznikol požiar. V tomto prípade nastupuje hasičský a záchranný zbor.
Hasičský zbor sa stará o likvidáciu požiaru, záchranu a vyslobodzovanie osôb a snaží sa, aby vedľajšie škody boli čo najnižšie. Vážne škody môže v konečnom dôsledku spôsobiť aj dym alebo hasiace látky.
Preto je dôležité, aby sa požiarom v prvom rade predchádzalo! Najvyššou prioritou je znížiť pravdepodobnosť vzniku požiaru. Preto by ste mali vo svojej budove zabezpečiť komplexnú preventívnu požiarnu ochranu.
Tri základné prvky preventívnej požiarnej ochrany
Preventívna požiarna ochrana sa delí na tri kategórie: štrukturálnu, podnikovú a organizačnú požiarnu ochranu. V prípade novej budovy je za realizáciu požadovaných protipožiarnych opatrení zodpovedný architekt. V prípade existujúcich budov je povinnosť zaoberať sa predpismi, ktoré je potrebné dodržiavať na pracovníkoch zodpovedných za požiarnu bezpečnosť, prevádzkovateľoch alebo vlastníkoch.
Štrukturálna požiarna ochrana stavby
Štrukturálna požiarna ochrana je prvým bodom preventívnej požiarnej ochrany. Je potrebné ju plánovať už na začiatku, pri výstavbe budovy. Vyžaduje si to precízne naplánovanie požiarnej ochrany, ktorá je prispôsobená stavu budovy a jej využívaniu. Takýto projekt vypracúva špecialista požiarnej ochrany. Projekt obsahuje pôdorys, všetky rozmery, rozmiestnenie a počet miestností a únikové cesty. Je to veľmi užitočná pomôcka pre udržanie prehľadu, najmä pre pracovníkov požiarnej ochrany. Okrem toho je výhodou možnosť porovnať aktuálny stav s cieľovým stavom.
Triedy stavebných materiálov
Použité stavebné materiály sú tiež kľúčovým faktorom pri požiarnej ochrane. Materiály by mali čo najmenej prispievať k vzniku požiarov. Preto sa stavebné materiály klasifikujú z hľadiska ich horľavosti na európskej úrovni podľa normy EN 13501-1 a dopĺňajú ju národné normy a predpisy. Na Slovensku je to STN 73 0862, v Nemecku DIN 4102-2.
Podľa normy DIN 4102-1 sa triedy stavebných materiálov delia na nehorľavé (A) a horľavé (B) stavebné materiály a podtriedy A1, A2, B1, B2 a B3.
Podľa normy STN 73 0862 sa triedy stavebných materiálov delia na nehorľavé (A), neľahko horľavé (B), ťažko horľavé (C1), stredne horľavé (C2), ľahko horľavé (C3) stavebné materiály.
Na druhej strane klasifikácia EÚ podľa normy EN 13501-1 stanovuje sedem tried horľavosti (A1, A2, B, C, D, E, F), ako aj ďalšie triedy pre vývoj dymu (s1, s2, s3), horiace častice (d0, d1, d2) a špeciálne triedy pre podlahové krytiny (fl).
Podľa vzorového zoznamu technických stavebných predpisov však možno k európskym aj národným triedam priradiť označenia stavebných úradov ako „nehorľavé“, „neľahko horľavé“, „ťažko horľavé“, „stredne horľavé“ a „ľahko horľavé“. Spomenutý stavebný zákon tiež stanovuje, že sa vždy musia používať minimálne normálne horľavé stavebné materiály.
Triedy požiarnej odolnosti
Okrem tried stavebných materiálov sa stavebné prvky delia do rôznych tried požiarnej odolnosti v závislosti od času kedy sú vystavené požiaru a ich vlastnosti zostávajú nemenné. Nejde teda o stavebné materiály a ich horľavosť, ale o stavebné komponenty a o to, ako dlho môžu v prípade požiaru plniť svoju funkciu. Ako dlho teda zostanú steny, stropy, dvere a okná nosné a tesniace v miestnosti? V súčasnosti sa klasifikácia riadi európskymi normami. Systém slovenských noriem sa postupne nahrádza európskymi normami.
Európska norma EN 13501-2:
EN 13501-2 rozlišuje nasledujúce kritériá na definovanie požiarnej odolnosti komponentu alebo výrobku bez ohľadu na jeho funkciu v budove. Stavebný prvok, ktorého nosnosť, funkcia uzavretia miestnosti a tepelná izolácia sú zachované počas 60 minút, zodpovedá napríklad klasifikácii požiarnej odolnosti REI60. Ako napríklad sklenená strecha s požiarnou odolnosťou REI60 od spoločnosti LAMILUX, špecialistu na svetlíky a požiarnu ochranu. Sklenená strecha Fire Resistance REI60 odoláva požiaru teda celú hodinu, chráni ľudí a majetok a zároveň zabraňuje šíreniu plameňov do ďalších častí budovy.
Požiarna ochrana týkajúca sa systémov
Preventívna požiarna ochrana sa zameriava na odhalenie požiaru v počiatočnom štádiu. To sa dosahuje pomocou rôznych technických systémov. Takéto systémy minimalizujú počet požiarov alebo ich v najlepšom prípade úplne eliminujú. Systémová požiarna ochrana zahŕňa:
- Hasiace systémy, napr. sprinklerové systémy alebo plynové hasiace systémy
- Systémy včasnej detekcie požiaru, napr. požiarne poplachové systémy
- Systémy na odvod dymu a tepla (ZOTSH)
- Systémy diferenciácie tlaku dymu (SDS)
- Automatické únikové dvere
Okrem včasného poplachu zabezpečuje technický systém požiarnej ochrany aj evakuáciu budovy tým, že udržiava únikové cesty bez ohňa a dymu alebo zabraňuje šíreniu požiaru.
Preto je systémová požiarna ochrana čoraz dôležitejšia – či už ide o novú budovu alebo prestavbu existujúcej budovy.
Spoločnosť LAMILUX je špecialistom na elektrické, riadiace a ventilačné systémy. Rodinná spoločnosť z Rehau je jedným z popredných výrobcov svetlíkov a je známa aj svojimi riešeniami pre integrované odvádzanie dymu z budov.
Prevádzkovo-organizačná požiarna ochrana
Ako už napovedá názov, prevádzkovo-organizačná požiarna ochrana zahŕňa všetky opatrenia, ktoré spočívajú v organizácii podniku. Patria sem napríklad úlohy pracovníka pre požiarnu bezpečnosť, pokiaľ v podniku takýto pracovník existuje. Teoreticky môže byť v každom podniku vymenovaný pracovník pre požiarnu bezpečnosť. Ak sa však pri hodnotení rizík zistí zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru, musí sa povinne vymenovať pracovník pre požiarnu bezpečnosť. Nosným bodom prevádzkovo-organizačnej požiarnej ochrany sú však aj predpisy o požiarnej ochrane, záchranné a únikové plány, ako aj vybavenie hasiacimi prístrojmi.
Na mimoriadne situácie však netreba pripravovať len budovy a únikové cesty, mimoriadne dôležitá je aj odborná príprava zamestnancov v oblasti požiarnej bezpečnosti. Koniec koncov, aj tie najlepšie únikové plány sú nanič, ak ľudia v budove nevedia, čo majú v prípade požiaru robiť. Preto by mali byť vyškolení v oblasti požiarnej prevencie a správania sa v prípade požiaru. Zodpovední sú za to príslušní požiarnobezpečnostní pracovníci alebo bezpečnostní špecialisti. Okrem školenia majú podpornú a poradnú úlohu a môžu tiež navrhovať opatrenia.
Povinné aspekty pri plánovaní požiarnej ochrany
Na dosiahnutie všetkých cieľov sa musí požiarna ochrana starostlivo plánovať. Pri komplexnom plánovaní môžu architekti a projektanti naraziť na rôzne úskalia požiarnej ochrany. Zvyčajne je to vtedy, keď sa pri zložitejších, špecifických stavebných projektoch, vyžadujú odchýlky od stavebného zákona, aby sa mohol realizovať požadovaný plán. V takom prípade je potrebné obrátiť sa na odborníkov požiarnej bezpečnosti. Následne je priestor pre kolaboráciu projektantov a architektov pri potrebnej realizácii požiadaviek na požiarnu ochranu, kým nie je riešenie pripravené na realizáciu.
Rozhodujúcou zložkou plánovania požiarnej ochrany je samotná koncepcia. Koncepcia požiarnej ochrany obsahuje dôležité právne zásady a základné požiadavky stavebného zákona na plánovanie požiarnej ochrany, ako aj ciele plánovania a nevyhnutné odchýlky od predpisov stavebného zákona.
Koncepcia požiarnej ochrany zohľadňuje rôzne možnosti zdolávania samotného požiaru hasičským zborom, ako je napríklad zásobovanie vodou potrebnou na hasenie a tiež požiadavky na systémové opatrenia, ako sú napríklad sprinklerové systémy.
Pri vypracúvaní plánu požiarnej ochrany existujú rôzne kroky: predbežné plánovanie, projektové plánovanie a realizačné plánovanie. Čím ďalej postupuje plánovanie, tým viac sa špecifikujú požiadavky na požiarnu ochranu budovy.
Okrem textovej časti projektu požiarnej ochrany sa vypracúvajú plány požiarnej ochrany, ktoré vizualizujú stavebné a systémové opatrenia.
Zhrnutie? Požiarna ochrana sa musí brať do úvahy už v počiatočnom štádiu plánovania
Zákony a predpisy sa musia dodržiavať ako minimálne požiadavky na predchádzanie nekontrolovateľným požiarom. Tí, ktorí sú ochotní sami investovať do požiarnej ochrany nad rámec týchto minimálnych požiadaviek, si zabezpečia ešte väčšiu bezpečnosť vo svojej budove. Jedno však platí vždy – bezpečnosť je prvoradá, a preto by sa o požiarnej ochrane malo uvažovať čo najskôr.